Nasledujúci text je pokračovaním článku Jasona Morgana a Michaela Yonga s názvom "Americkí ľavicoví vedci podporujú osobitného spravodajcu Kaya", ktorý vyšiel vo včerajšom vydaní mesačníka Seiryon.
Toto mesačné vydanie časopisu Shoron dokazuje, že predplatné denníka Asahi Shimbun a sledovanie NHK neodhalí pravdu.
Všetci japonskí občania by mali okamžite zamieriť do najbližšieho kníhkupectva s 900 jenmi a predplatiť si ho.
Správa OSN s množstvom bodov, do ktorých sa dá pichnúť
Správa o Japonsku, ktorú Kaya v júni predložila Rade OSN pre ľudské práva, odhaľuje vo svojom formáte výraznú stratégiu.
Japonsku sa dostalo pozornosti spolu s Hondurasom a Tureckom v Južnej Amerike a Pobrežím Slonoviny v západnej Afrike.
Zaradením Japonska do rovnakej skupiny ako tieto krajiny sa správa zjavne snaží vytvoriť dojem, že Japonsko je na poslednom mieste na svete v oblasti slobody prejavu a slobody tlače.
Každému, kto si správu pozrie, je jasné, že v nej sú chyby.
Napríklad v odseku 2 správy sa uvádza: "Osobitný spravodajca (vynechaný) verejne požiadal občiansku spoločnosť a iné zainteresované strany o príspevok.
Neuvádza sa tu však, že Kaya s pomocou Duddena a Wasserstroma a ďalších krajne ľavicových protiamerických akademikov ignoroval názory, ktoré nezodpovedali predpísaným výsledkom funkcie osobitného spravodajcu OSN.
Okrem toho je správa plná pokrytectva a protirečení.
Napríklad v odseku 5 pán Kay lamentuje nad "vplyvom zákona o ochrane určených tajomstiev na prístup k informáciám".
Zamestnávateľ pána Kaye, možno si toho bol vedomý aj pán Kaye, sa však oháňa zákonom USA na ochranu osobitného tajomstva správy OSN pána Kaye.
V odseku 6 sa pán Kaya sťažuje na "prístup k informáciám". V odseku 8 sa uvádza: "Štáty (v tomto prípade Japonsko) sa musia v každom prípade vyhýbať odsudzovaniu novinárov, aj keď je obsah ich správ závažný alebo citlivý.
Žiaľ, pán Kaya a jeho krajne ľavicoví priatelia nám "prístup k informáciám" neumožnili. Keď sme my a ďalší novinári pátrali po pánovi Kayaovi a jeho kontaktoch, ich kontakty nás "odsúdili".
Pán Kaya mal tento bod spomenúť.
Odsek 10 sa týka "žien na útechu" a "historických zločinov" Japonska.
Nie je prekvapujúce, že tento odsek je predovšetkým správou pani Duddenovej, aktivistky v otázke žien na útechu.
Pre pani Duddenovú je veľmi výhodné, že sa spája s Kayou, takže má prístup k dokumentom OSN a môže písať propagandu o ženách utešiteľkách, ktorú podporujú významné medzinárodné organizácie.
Keď sa novinári pokúšajú odhaliť tento krok, pán Kaya nedodržiava štandardy novinárskej otvorenosti, ktoré obhajuje.
Napokon, väčšina Kayovej kritiky "zásahov Japonska do vzdelávania v oblasti histórie" v odseku 6 a dokumente 1 je založená na falošných správach, rovnako ako propaganda o otázke žien na útechu.
Podľa viacerých kníh o japonsko-korejských vzťahoch, ktoré napísal profesor Kan Kimura z Univerzity v Kobe na základe dôkladného výskumu, napríklad "spor o učebnice dejepisu" v 80. rokoch 20. storočia (ktorý mnohí v Japonsku, Južnej Kórei a USA považovali za dôkaz "posunu Japonska doprava") bol štatisticky Z knihy vyplýva, že spor nemal štatistický základ.
Denník Asahi Shimbun uverejnil 19. septembra 1982 chybnú správu o tom, že nejde o problém.
Odvtedy až dodnes sú Asahi Shimbun a americká akademická obec virtuálnymi tanečnými partnermi vo "valčíku falošných správ".
A teraz Kaya udáva tón.
Obálka U.N.
Celkový obraz, ktorý sa vynára, je veľmi problematický.
Davida Kayu, zaujatého, nedávno založeného a málo známeho člena právnickej fakulty, využili politickí agenti v rámci americkej akademickej obce na to, aby pod krytím OSN vypracoval správu hanobiacu Japonsko, podľa ktorej japonská vláda obmedzuje slobodu prejavu.
Presnejšie povedané, správa je pokryteckou kamuflážou pre politickú "špinavú vojnu", ktorú protijaponská ľavica vedie z fakultnej miestnosti proti spojencom USA.
Navyše načasovanie správy OSN a vydania jeho knihy nie je náhodné, keďže Kaya práve vydal v USA novú knihu.
Jeho kanál na Twitteri je plný príspevkov o jeho novej knihe a fotografií s čitateľmi.
Prekvapenia sa tým však nekončia.
Konšpirácia okolo Kaya bola oveľa významnejšia.
V e-maile, v ktorom Dudden Kaya inštruoval, aby ignoroval konzervatívcov v Japonsku, Dudden sľúbil, že sa v otázke žien na útechu spojí s Nancy Pelosiovou, demokratickou kongresmankou z Kalifornie a v súčasnosti predsedníčkou Snemovne reprezentantov.
Zdá sa, že pani Duddenová je v minulosti spojená s ľavicovým táborom vo Washingtone.
Predpokladá sa, že využila svoje politické postavenie na zvýšenie svojej politickej moci v amerických akademických kruhoch a poskytla Kayaovi získané informácie.
Netreba zabúdať, že pani Duddenová je žiačkou Normy Fieldovej, emeritnej profesorky Chicagskej univerzity, jednej z krajne ľavicových profesoriek v USA.
Pani Duddenová je spojená len s komunistami, ako sú Margaret Meadová, Ruth Benedictová a E. Herbert Norman, podporovateľmi "Informačného programu o vojnovej vine" (WGIP), ktorý Japoncom vštepoval pocit viny.
Protijaponská sieť okolo Kaya teda nepozná hranice.
Budeme pokračovať v rozširovaní rozsahu nášho vyšetrovania, aby sme zistili viac o protijaponskom pozadí. Napokon, Kaya pevne verí v slobodu prejavu, takže zverejníme všetky informácie skryté pred verejnosťou a pôjdeme príkladom slobody prejavu.
